Kto som

O svojom súkromí nehovorím. Roky si ho strážim a oddeľujem súkromný život od pracovného — poznajú ma teda len tí najbližší.

Odkiaľ som.

Narodil som sa 27. októbra 1975 a od malička bývam v Ružomberku. Najprv na Dončovej ulici, ale prakticky celé detstvo som prežil v Baničnom, na Houdekovej ulici. Aj teraz bývam v Baničnom.

Jedni starí rodičia boli v Likavke, druhí mali chatu na Podsuchej. Podsuchá — konkrétne Nižné Matejkovo — je od detstva mojím obľúbeným miestom v Ružomberku. Mám rád Smrekovicu. Chodíme na huby.

Po gymnáziu som bol chvíľu v Anglicku, po návrate som vyskúšal rôzne práce, až kým ma nezobrali na politológiu. V šiestom semestri politológie ma vzali na právo. Právo som študoval na Trnavskej univerzite v Trnave.

Čo robím.

Pracoval som v Hoteli Kultúra ako vedúci kultúrneho oddelenia. Otváral som Veľkú dvoranu po rokoch rekonštrukcie. Po predaji Hotela Kultúra som bol povereným riaditeľom kultúrneho domu. Začal som robiť kultúrne akcie po rokoch doslova bez kultúry v meste. Hľadali sme spôsob, ako zaujať, a podarilo sa: na kultúrne akcie sme nepotrebovali dotáciu mesta, dokázali sme si na seba zarobiť. Dokonca už zvažovali, že nám tú dotáciu zoberú. Nakoniec sa to ustálilo tak, že sme dotáciu použili na kultúrne leto — na akcie, na ktoré nebolo vstupné.

Do politiky som vstúpil ako dvadsaťjedenročný. Poslednou kvapkou bol 10. marec 1997, keď minister kultúry Hudec utekal pred protestujúcimi hercami zadným vchodom ministerstva. S kabátom na hlave.

Prvýkrát som kandidoval ako dvadsaťsedemročný, v roku 2002. Stal som sa najmladším poslancom v Ružomberku po roku 1989. Znova v roku 2006 a v roku 2010, pričom počet hlasov stále stúpal.

Po divokých deväťdesiatych rokoch som bol prvý poslanec, ktorý si dovolil verejne a pravidelne kritizovať vedenie mesta. Neboli na to zvyknutí. Takmer každé zastupiteľstvo začínalo tým, že mi primátor dohováral, aby som už bol ticho. Bolo to veľmi nepríjemné, až fyzicky nepríjemné, sa tých zastupiteľstiev zúčastňovať.

Riešil som parkovanie kamiónov na križovatke Houdekovej ulice. Mnohokrát som to musel riešiť na zastupiteľstve. Keďže to nechceli vyriešiť, odporučili mi, aby som zatelefonoval mestskej polícii vždy, keď tam kamión bude stáť. Mysleli si, že to neurobím. Volal som tam stokrát, možno stopäťdesiatkrát. Ráno som našiel rozbité auto. A zároveň sa kamiónom zakázal vjazd do obytných častí mesta. Takže výsledok prišiel.

Pri voľbách v roku 2014, keď som štvrtýkrát chcel obhájiť mandát, som sa stal ústrednou témou kampane, hoci som kandidoval iba na poslanca. Bola to veľmi silná anonymná antikampaň plná výmyslov a klamstiev. Nebol som zvolený. Na druhej strane — človeku to dalo odstup, nadhľad. To, čo som považoval za bežnú súčasť politického života v meste, dnes považujem za absolútne nesprávne počínanie a zatváranie sa do bubliny.

Samospráve sa venujem celý profesijný život — je to môj koníček. Som právnik, radil som viacerým primátorom. Väčšinou mi volajú poslanci, ktorí si nevedia rady s primátorom alebo starostom diktátorom. Som nekonformný človek. Nezvyknem sa uspokojiť s riešeniami, ktoré sú bežné. Väčšinou hľadám nové cesty.

Liptovský Mikuláš

Keď tamojší primátor na zastupiteľstvách urážal poslancov a nedával slovo, poslanecká väčšina si ma v roku 2020 zvolila za hlavného kontrolóra, aby sa na úrad vrátili pravidlá — a pohli sa aj veci, ktoré tam roky stáli. Keď primátor po voľbách v roku 2022 získal väčšinu, moje odvolanie bolo prvým bodom prvého zastupiteľstva. Beriem to ako referenciu.

Nemocnica Poprad

Pre vážne podozrenia okolo hospodárenia nemocnice ma minister zdravotníctva vymenoval za predsedu dozornej rady. Dozorná rada dovtedy zasadala nepravidelne. Začali sme otvárať zmluvy pre nemocnicu nevýhodné a podľa môjho právneho názoru za hranou zákona. Reakcia neprišla na zmluvy — prišla na mňa. Odvolali ma, no zistenia ostali na stole.

Nemocnica Trenčín

Bývalej štátnej tajomníčke ministerstva zdravotníctva som pomáhal podať trestné oznámenie pre nevykonanú, ale zaplatenú rekonštrukciu vo Fakultnej nemocnici v Trenčíne. Bola to pomerne veľká kauza, riešilo ju celé Slovensko. Bol som pri tom na začiatku. Je to jedna z činností, ktoré som vykonával pro bono, bez nároku na odmenu.

Ľudia

Som advokát a beriem prípady, do ktorých sa iným nechce. Lebo práca môže byť nepríjemným sporom, alebo na druhej strane stojí niekto, kto má moc. Zastupujem ženy, ktoré doma bije vlastný muž. Nie je to práca od stola: znamená postaviť sa zoči-voči chlapovi, ktorý dovtedy bil svoju ženu a od tej chvíle nenávidí mňa. Tie ženy dnes žijú bez strachu. Neznesiem nespravodlivosť.

Aký som.

Mnoho ľudí si myslí, že som veľmi tvrdý alebo až arogantný. Majú pravdu. Som tvrdý. Presne to Ružomberok teraz potrebuje. Ale ako vraví moja manželka: som veľmi verný priateľ, lojálny človek a veľmi citlivý človek. Milujem svoju ženu a milujem svoje deti a urobil by som čokoľvek, aby som ich ochránil.

Nemôžem robiť rodinné právo. Kedysi ako mladý advokát som robieval všetko možné, ale keď som videl, ako sa rodičia dokážu pri rozvodoch správať k svojim deťom, nevládal som to znášať. Či už to bol môj klient, alebo nebol. Takže to nerobím.

Voda

Keby som mal povedať, čo je môj najväčší koníček, tak jednoznačne voda. Som vodný živočích.

Som potápač. Po poslednej štátnici som sa ráno zobudil — v ten prvý deň, keď som sa už nemusel učiť — a objednal som sa na kurz potápania. Celý život som vedel, že toto chcem robiť. Odvtedy sa potápam a je to úžasné.

Potápačský kurz si už urobili aj synovia.

Naše obľúbené miesto na dovolenku je miesto, kde nie sú ľudia. Zátoka s desiatimi domami na ostrove Hvar. Tam naozaj nič nie je. Zato v noci tam vidíte Mliečnu dráhu a dá sa šnorchlovať s baterkami a pozorovať nočné živočíchy vo vode.

Spravil som si „kapitánsky“ kurz, takže môžem viesť loď nejakých 12 námorných míľ od pobrežia. Počas kurzu na menšej plachetnici som zistil, že je to úžasné. Kotvili sme v zátoke ďaleko od najbližšieho ľudského obydlia. Tá sloboda bola na tom najlepšia.

Hory

Mám rád hory, aj keď sa bojím výšok. Najmä keď sme s deťmi. Manželka ma raz zobrala na najvyšší rebrík v Slovenskom raji — skoro som sa rozviedol. Deti som tým rebríkom doslova vytiahol, aby sa im náhodou niečo nestalo. Strašne som sa bál.

Draco

Už dlhšie sa schyľovalo k tomu, že budeme mať psa. Bránil som sa, lebo som vedel, aká je to zodpovednosť. Keď som raz videl chalanov, ako sa hrajú so zajacom, nemohol som viac odolávať.

Krátkosrstá kólia. Na stránke chovateľskej stanice bol Draco (podľa súhvezdia Draconis) obľúbencom s malým fliačikom na krku. Deti si ho ihneď vybrali.

Skvelý pes. Rýchlo sa učil, veľmi prispôsobivý a trpezlivý k deťom. Kólie sú rýchle a Draco bol zvyknutý, že ho žiadny pes nepredbehne. Pamätám si, ako raz počas behu vyzeral zjavne prekvapene, keď ho dobehol chrt. Lepšie sme si vybrať nemohli.

Rodina

Som veľmi rád, že som našiel manželku, ktorá je rovnako lojálna ako ja. Ako spolu starneme, stávame sa čoraz viac aj priateľmi. Cítime sa spolu dobre bez ohľadu na to, či s nami niekto je, alebo nie. Dokážeme spolu chodiť na výlety, stráviť dovolenku.

Asi najobľúbenejšie manželkine fotografie sú tie, na ktorých prvýkrát po pôrode držím naše deti. Bol som pri pôrode všetkých mojich detí. Vraví, že nikdy nezabudne na spôsob, akým som sa na ne pozeral.

Ak máme byť vo výchove na niečom hrdí, tak na to, že máme dobré deti. Sú to dobrí ľudia.